priznám sa hneď na úvod, že som čítala dve evitovky (a priznávam, že som si ich požičala). prvou bolo mal to byť pekný život andrey coddington a diagnóza F50 gabiny weissovej. a týmito dvoma som s evitovkami skončila, aj keď mohutne zaplavujú trh. prečo?
príbehy boli pekné, pútavé, ale literárne spracovanie.... mala som pocit, akoby autorky mali za úlohu v rámci terapeutickej očisty napísať svoj príbeh na papier a vydať ho. jednoducho mi tu chýba humor bridget jones, cynizmus báry nesvadbovej, nadhľad elizabeth buchanovej, štýl anny gavalda, alebo aspoň poetika kelleovej-vasiľkovej. čiže všetko, čo tvorí dobrý ženský román. jednoduchosťou vetnej skladby a slovných spojení, prvoplánovosťou deja som mala miestami pocit, že čítam diskusný príspevok na niektorom ženskom fóre, kde diskutujúce riešia svoje problémy. tam sú ale aspoň zadarmo.
ja verím, že ich ženy čítajú. je to zakorenené v ľudskej podstate, chcieť vidieť inému do hrncov, potvrdiť si, že ja mám menšie/ väčšie problémy. nemusieť rozmýšľať, len čítať kdesi na lehátku pri mori, či zastávke autobusu. ale prosím vás, nech to má aspoň štýl. nech je to prepracované, nech to má vyššiu pridanú hodnotu. nech to za nich napíše niekto skúsenejší a ja si to kúpim.
odporúčanie: nedávam, táto záležitosť je vyslovene vecou vkusu. ale prosím všetkých čo chcú napísať knihu, nech si na tom dajú záležať. že som mala na strednej 1 zo slohu neznamená, že dokážem napísať dobrý román. a vy, čo knihy vydávate, aspoň im, prosím, prideľte schopného redaktora.....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára