streda 8. júna 2011

já to doufejme ňák zmáknu (m.d'orta)

býva takým zvykom, že keď neviete, čo kúpiť ako darček nie veľmi blízkej osobe, obdarujete ju zbierkou citátov, najlepšie v koži so zlatými písmenami. a tak sa najmä pedagogickým zamestnancom kopia podobné tituly na poličkách a (vysoko pravdepodobne) na ne padá prach. ja som to raz zmenila a drahému karolovi, ako prejav vďačnosti som darovala takú malú (vtedy modrú) knižku talianskeho učiteľa. 

marcello d'orta zozbieral slohové práce svojich malých žiakov. asi by to nebolo nič zaujímavé, takých vecí sa nájde veľa. tieto slohy však majú zvláštnu príchuť. písali ich malí žiaci z chudobného juhu talianska, z okolia neapola na konci 20. storočia. dozviete sa v nich, ako im netečie voda, ako ťažko zháňajú ich rodičia peniaze na doktora, ako citlivo deti vidia rozdiely medzi chudobnými a bohatými. ale vždy sa zasmejete. medzi týmito riadkami nájdete detskú úprimnosť, neskazenosť. múdrosť, ku ktorej sa my, dospelí opätovne filozoficky vraciame a tvárime sa, že sme objavili ameriku. kdeže, len sme sa zabudli pozerať.

www.martinus.sk


odporúčanie: milý darček, ktorým nič nepokazíte a určite lepší ako vybrané citáty gréckych mysliteľov :)


já to doufejme ňák zmáknu, marcello d'orta, babobab, 2009

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára