černí baroni (m.švandrlík)

aj keď sa rada smejem, málokedy sa smejem nad knihou, väčšinou len tak, usmievam popod fúz. keď som však čítala príbehy vojakov PTP v 50.rokoch minulého storočia, rehotala som sa ako kobyla.

napriek tomu, že švandrlík opisuje nie ľahkú dobu a nie v práve prívetivom prostredí, dokázal humorom a bez urážania vystihnúť absurdnosť a krutosť vtedajšieho systému, ľudskú hlúposť, nezmyselnosť a obmedzenosť. ale aj chuť žiť a prežiť, priateľstvo, ktoré spájalo chlapov na vojne. 

černí baroni sú kultovou knihou, ktorej postavy a "hlášky" ostávajú v čitateľoch aj po tak dlhej dobe a stále má čo povedať.

www.martinus.sk

odporúčanie: čo bolo, bolo, terazky som majorom :)

černí baroni (aneb válčili sme za čepičky), miloslav švandrlík, epocha, 2010, 2. vydanie

něco na těch Vánocích být musí (m. viewegh)

je to taká miniknižka, vlastne len 3 poviedky, tak ku káve cez obednú pauzu. vieweghovcom na navodenie chuti, pre neznalcov akurát. ale má jedno veľké +.

keďže vyšla v edícii bilingua, kniha je v českej a anglickej mutácii, takže všetci študenti tohto jazyka (alebo češtiny) si môžu bez problémov svoje vedomosti precvičiť. vzhľadom na to, že nejde o odborný text, netreba sa báť slovnej zásoby, menej frekventované slová a  slovné spojenia sú vysvetlené pod čiarou.

www.martinus.sk

odporúčanie: navrhnem ministrovi, aby takéto knihy boli pre študentov povinné :)

něco na těch Vánocích být musí, michal viewegh, garamond 2010

nech vôjde ten pravý (j.a. lindqiust)

vydavateľstvo marenčin PT v tomto prípade opäť siahlo po švédskom literárnom diele a neurobilo chybu. 

nech vôjde ten pravý je upírsky príbeh. ale úplne, úplne odlišný. desivý vo svojej podstate. krutý, hrozivý, napínavý. ale aj plný lásky v každej podobe, priateľstva, odovzdanosti, podmanenia, závislosti. upírom je totiž "malé dievča" eli, ktoré si našlo malého ľudského priateľa oskara, pre ktorého postupne znamená celý svet. dej sa líši od upírskych príbehov hlavne v tomto bode, čím sa stáva nápaditým, neopozeraným a prináša nový závan do už zabehaných príbehov. 

švédskym filmárom sa podarila aj filmová verzia. musím však čitateľa upozorniť, že existuje aj verzia americká, ktorú som nevidela a ani ju vidiet nemienim :)

www.martinus.sk

odporúčanie: pravý upírsky príbeh pre milovníkov upírov

nech vôjde ten pravý, john ajvide lindqiust, marenčin PT, 2010

vrahovia bez tváre (h. mankell)

henning mankell opäť nesklamal. na scénu prichádza starý známy wallander- sympatický detektív hľadajúci obzvlášť brutálnych vrahov.

dej detektívky je ako každý iný. vražda, vyšetrovanie, zauzlenie... druhou líniou je súkromie hlavného hrdinu. ale napriek "rutine" je príbeh napínavý do poslednej stránky, nenudí, núti rozmýšlať, kalkulovať, hľadať a aj tak vraha neodhalíte. a nie je to záhradník.  nenadarmo je mankell jedným z najpredávanejších švédskych autorov. škoda len, že zatiaľ na slovensku vyšli len 3 jeho knihy :(

www.martinus.sk

odporúčanie: pre milovníkov zložitých detektívnych príbehov

vrahovia bez tváre, henning mankell, marenčin PT, 2011

další báječný rok (m. viewegh)

priznám sa hneď na začiatku, že predposledný vieweghov denník som nečítala, takže som čakala niečo ako báječné roky pod psa a báječné roky s klausem. ale bolo to iné.

kniha je vlastne denníkom od januára do decembra, samozrejme mierne upraveným :) keďže autor žije v čechách a nie v papui novej guinei s domorodcami, je to mierna nuda :) ako deň väčšiny bežných ľudí. ale pre mňa osobne sa tu vyskytli zaujímavé momenty. nahliadla som do bežného dňa spisovateľa v období, keď písal biomanželku. netušila som, že chodí na čítania a besedy so žiakmi, čo ma teda potešilo. netušila som, že tak ako ja nemá rád coelha (osobne ho pokladám za preceňovaného a prvoplánového, škoda času a  peňazí). netušila som, že človek dokáže toľko chlastať a udržať si aké také zdravie :D takže v konečnom dôsledku milá knižka.

www.martinus.sk

odporúčanie: ak vás naozaj nezaujíma osobný život a názory michala viewegha, nekupujte, inak len budete šomrať po fórach. ale vieweghofil neoľutuje. taká cesta do hlubin vieweghovej duše.

další báječný rok, michal viewegh, druhé město, 2011

prečo muži hneď po sexe zaspia (m. leyner, b. goldberg)

alebo prečo sa v lete splodí viac dvojčiat? prečo vlasy šediveju? zabíjame pitím mozgové bunky? je veľmi veľa otázok o fungovaní ľudského tela, o pravdivosti rôznych mýtov, ktoré zaujímajú laickú verejnosť. preto sa mark leyner a lekár billy goldberg rozhodli na veľa z nich odpovedať.

v knihách prečo muži hneď po sexe zaspia a prečo aj muži majú bradavky jednoduchou, prístupnou formou vysvetľujú jednotlivé prejavy ľudského tela. všetky fakty poctivo preverujú vo vedeckých časopisoch, opierajú sa o jednotlivé vedecké štúdie, aby podali čo najpresnejšiu informáciu. podľa tejto knihy nie sú napr. zistené negatívne vplyvy farbebia vlasov an plod :D, takže tehotné dámy si kľudne môžu naďalej farbiť vlasy.

www.martinus.sk

odporúčanie: vtipné odpovede na "závažné otázky" vhodné pre všetkých zvedavcov

prečo muži hneď po sexe zaspia?

prečo majú aj muži bradavky? mark leyner, billy goldberg, fragment 2006

guernseyská literárna a koláčová spoločnosť (m.a. shafferová, a. barrowsová)

pravdu povediac, najprv som sa k tejto knihe správala macošsky. odsúdila som ju hneď na začiatku. doniesol ju môj drahý muž zo sobotného nákupu, na prebale napísané bestseller (tu som vždy opatrná) a keď som zistila, že je to román písaný formou listov..... čestne priznávam, nakoniec som ju s radosťou adoptovala :)

celý príbeh sa odohráva v dvoch rovinách- po II. svetovej vojne mladá novinárka skúma osudy obyvateľov malého anglického ostrova počas vojny. je to taký milý príbeh ľudí, ktorých spojilo utrpenie, priateľstvo, zvedavosť a láska. napriek listovej forme je písaný pútavo a  číta sa veľmi ľahko. taký anglický :)

 www.martinu.sk

odporúčanie: ak sa vám páčili hľadači mušlí rosamunde pilcherovej, nesklamete sa :)

guernseyská literárna a koláčová spoločnosť, marry ann shafferová, annie barrowsová, tatran, 2009

môj pohľad na ženský román, alebo prečo nečítam "evitu"

priznám sa hneď na úvod, že som čítala dve evitovky (a priznávam, že som si ich požičala). prvou bolo mal to byť pekný život andrey coddington a diagnóza F50 gabiny weissovej. a týmito dvoma som s evitovkami skončila, aj keď mohutne zaplavujú trh.  prečo?

príbehy boli pekné, pútavé, ale literárne spracovanie.... mala som pocit, akoby autorky mali za úlohu v rámci terapeutickej očisty napísať svoj príbeh na papier a vydať ho. jednoducho mi tu chýba humor bridget jones, cynizmus báry nesvadbovej, nadhľad elizabeth buchanovej, štýl anny gavalda, alebo aspoň poetika kelleovej-vasiľkovej. čiže všetko, čo tvorí dobrý ženský román. jednoduchosťou vetnej skladby a slovných spojení, prvoplánovosťou deja som mala miestami pocit, že čítam diskusný príspevok na niektorom ženskom fóre, kde diskutujúce riešia svoje problémy. tam sú ale aspoň zadarmo. 

ja verím, že ich ženy čítajú. je to zakorenené v ľudskej podstate, chcieť vidieť inému do hrncov, potvrdiť si, že ja mám menšie/ väčšie problémy. nemusieť rozmýšľať, len čítať kdesi na lehátku pri mori, či zastávke autobusu. ale prosím vás, nech to má aspoň štýl. nech je to prepracované, nech to má vyššiu pridanú hodnotu. nech to za nich napíše niekto skúsenejší a ja si to kúpim. 

odporúčanie:  nedávam, táto záležitosť je vyslovene vecou vkusu. ale prosím všetkých čo chcú napísať knihu, nech si na tom dajú záležať. že som mala na strednej 1 zo slohu neznamená, že dokážem napísať dobrý román. a vy, čo knihy vydávate, aspoň im, prosím,  prideľte schopného redaktora.....

já to doufejme ňák zmáknu (m.d'orta)

býva takým zvykom, že keď neviete, čo kúpiť ako darček nie veľmi blízkej osobe, obdarujete ju zbierkou citátov, najlepšie v koži so zlatými písmenami. a tak sa najmä pedagogickým zamestnancom kopia podobné tituly na poličkách a (vysoko pravdepodobne) na ne padá prach. ja som to raz zmenila a drahému karolovi, ako prejav vďačnosti som darovala takú malú (vtedy modrú) knižku talianskeho učiteľa. 

marcello d'orta zozbieral slohové práce svojich malých žiakov. asi by to nebolo nič zaujímavé, takých vecí sa nájde veľa. tieto slohy však majú zvláštnu príchuť. písali ich malí žiaci z chudobného juhu talianska, z okolia neapola na konci 20. storočia. dozviete sa v nich, ako im netečie voda, ako ťažko zháňajú ich rodičia peniaze na doktora, ako citlivo deti vidia rozdiely medzi chudobnými a bohatými. ale vždy sa zasmejete. medzi týmito riadkami nájdete detskú úprimnosť, neskazenosť. múdrosť, ku ktorej sa my, dospelí opätovne filozoficky vraciame a tvárime sa, že sme objavili ameriku. kdeže, len sme sa zabudli pozerať.

www.martinus.sk

odporúčanie: milý darček, ktorým nič nepokazíte a určite lepší ako vybrané citáty gréckych mysliteľov :)

já to doufejme ňák zmáknu, marcello d'orta, babobab, 2009

prečo mám rada červenú knižnicu

pod pojmom červená knižnica každý rozumie niečo iné. môj drahý svokor aj klasiku anglickej literatúry jane austinovú :) pre mňa sú to klasické nie vždy-paperbacky s vášnivým obrázkom na titulke.

ich dej je prostý, či už sa odohráva v stredovekom škótsku, alebo uprostred polí na americkom stredozápade.... dvaja sa zamilujú, pohádajú a nakoniec skončia spolu šťastne až naveky. medzitým majú niekoľkokrát neskutočne dobrý sex (občas sa sex nevyskytuje, zaujímavo však dosahujú orgazmus aj panny pri prvom styku). ale to nevysvetľuje, prečo rada čítam tento brak. z jednoduchého dôvodu. necítim sa pri ňom menejcenná....

keď čítam napr. dana browna, chytajú ma depresie, lebo nie som dostatočne inteligentná ako niektorí študenti roberta langdona, a už vôbec nie ako on sám.... mám medzery v histórii, fyzike a latine....

pri väčšine diel klasickej literatúry musím rozmýšľať nad zmyslom svojho úbohého konzumného života, ktorý neobetujem pre vyššie ciele...

v mojich milovaných thrilleroch sa často stotožním s vrahom (dexter či pán lecter), čo ma núti pochybovať o stave mojej psychiky.

slovenské autorky (teda jedna, ktorej knihy kupujem drahej maminke a predtým ich preventívne prečítam, ostatné ma nezaujali) upadám do stavu samoodsúdenia. jej hrdinky majú VŽDY upratanú domácnosť, aj keď trpia depresiami, vedia variť, na umytých oknách majú záclony, v obývačke farebné vankúšiky a aj keď sú zmietané životom, nájdu tú správnu cestu a nakoniec sú úspešné v práci, v súkromí a v konečnom dôsledku schudnú a majú krásnu postavu.

červená knižnica je iná. hrdinkami sú sekretárky, učiteľky, farmárky. väčšinou obyčajné šedé myšky túžiace po láske, ktoré svojho princa na bielom koni nájdu niekde náhodou. knihy sa nehmýria cudzími slovami, vzorcami a záhadami, nikto ma nepoučuje, neupratuje, nikto odomňa nevyžaduje rozmýšľať. práve preto sa stali drogou miliónov žien. lebo odzrkadľujú ich jednotvárny každodenný život, a dávajú im nádej na kúsok šťastia, ktoré určite čaká za rohom. ja pri nich len jednoducho vypnem a čítam písmenká:) alebo....

muži pozerajú porno, ženy čítajú lovestory :)

deväť drakov (m.connelly)

priznám sa, dlho som chodila ako mačka okolo horúcej kaše. viem, že connelly je vyhľadávaný autor, no chcela som, aby mi ten náš "prvý krát" niekto odobril. paradoxne to bola sestrička môjho gynekológa, ktorá ho cez pauzu čítala a povedala, že tento môže byť :) tak voľba padla na deväť drakov.

bolo to tak americky rýchle. mierne nudné. vraha som tušila od začiatku. dej sa síce zauzlil cestovaním cez svetadiely, neočakávaným úmrtím a zapletením sa do úplne iného problému, ale.... mala som pocit, že sledujem 45 minutovú detektívku typu vtierka castle (možno preto, že connelly ais v 2 dieloch mihol).

netvrdím, že je to slabé. len ja mám radšej napínavejšie knihy. možno len bola chyba, že som deväť drakov čítala hneď po theorinovi. alw nie je to kniha, ku ktorej by som sa vrátila a tým pádom nemusí byť v mojej knižnici.

www.martinus.sk

odporúčanie: ok, dám mu ešte jeden pokus a potom vám poviem

deväť drakov, michael connelly, slovart, 2010. s. 333

nespavosť (s.king)

uffff. tak toto bola teda dlhá cesta ku koncu. (ne)klasický king - 614 strán. ale tu nenájdete žiadneho upíra, zombie, ani obvyklého šialenca. a predsa sa deje niečo divné.

v tomto prípade ide o ťažkú knihu. pohybuje sa medzi viacerými realitami. v jednej chvíli vnímate obyčajný príbeh, akých sa dejú denne desiatky. a v momente rozmýšľate o úlohe človeka vo vesmíre. pamätáte sa na výrok forresta gumpa: možno je to osud, možno nás unáša vánok. a možno je to niekedy oboje? a  aká je vlastne smrť? kto určuje dĺžku nášho života? samé filozofické otázky? tak práve takýto je tento kingov román. napínavý, ale napriek tomu miestami nudný. núti sústrediť sa, rozmýšlať, predstavovať si. ale napriek tomu dobrý. nechal vo mne hrejivý pocit, že život má svoj zmysel.

www.martinus.sk

odporúčanie: kniha pre oddýchutú myseľ. na dovolenku by som ju nebrala

nespavosť, stephen king, beta- dobrovský, 2011, 614s.

nepokojný muž (h. mankell)

kúpila som si ju včera, čakala na mňa v malom kníhkupectve, do ktorého som neplánovane vošla. a dobre som urobila.

našla som opäť napínavú severskú detektívku, ktorá spĺňa moje predstavy. je pútavo napísaná, odohráva sa na miestach, kde som nikdy nebola, kde na mňa nečíhajú klišé amerických detektívok, v južnom švédsku. príbeh postupne plynie, ale nenudí, vraha ani len netušíte do posledného okamihu. aj keď je podstatou príbehu špionážna zápletka, nejde o žiadneho jamesa bonda. 

k mojim obľúbeným hrdinom pribudol nový s menom kurt wallander. len škoda, že práve v tomto príbehu jeho osud končí. budem musieť pohľadať aj tie ostatné

www.marencin.sk

Odporúčanie: jednoducho dobrá európska detektívka

nepokojný muž, henning mankell, marenčin pt, 2010, 477 s.