Čo v príručke nebolo :)

keď žena čaká prvé dieťa, lúska príručky, surfuje po webe, pýta sa známych, absolvuje kurzy. jednoducho nasáva informácie. nedostane však všetko. isté veci jej to "spoločenstvo rodičov" úzkostlivo tají a dozvie sa pravdu až priamo v procese. dozvei sa, čo dieťa dokáže zvládnuť sa 4 minúty bez dozoru (teda moje 2,5 ročné určite):

• dať piecť hranolky a posypať ich mrazenou bazalkou
• dať variť vodu v hrnci
• vybrať vajička, rozbiť ich na panvicu
• uvariť čaj, pripadne už uvarený presladiť, resp. doliať mliekom
• posypať sa kakaom
• začať vysávať, umývať dlážku
• umyť riad
• umyť záchod kefou
• naložiť pračku a zapnúť ju
• vliezť do vane a umyť si pokakanú riťku
• vyliezť na kôš na prádlo a odtiaľ lašovať po skrinkach v kúpelni
• vybrať hadicu z pračky práve keď žmýka
• strčiť mobil pod prúd vody z pračky
• vyhádzať kľúče (papiere, pastelky...) von vetračkou
• poliať kvetiny akoukoľvek tekutinou (voda, kakao, džús)
• rozriediť obed džúsom
• vysypať zvieratkám všetky granule po kuchyni
• nakŕmiť rybičku šalátom
• vyčistiť mačacie záchody
• poškriabať disky
• pustiť xbox a hrať sa
• pokresliť stenu, nabytok, dlážku, pas, ruble
• strunúť zrkadlo na chodbe, alebo obrazy and gaučom
• prelašovať kabelku a peňaženku spôsobom, že veľa vecí už neuvidím

• pokakať sa a rozmazať hovienko po celej posteli
• umyť sestre hlavu v zachodovej mise a spláchnuť
• ostrihať seba a sestru strojčekom
• pokresliť bulteriera fixkami

tieto krásne tajomstvá budúcim rodičom málokto prezradí a aj tak mu neuveria. človek sa jednoducho učí na vlastnej koži :D

koho ešte musím spoznať?

pôvodne som si myslela, že ku kvalitnému životu potrebujem dobrú rodinu a pár priateľov. ako dospievam, vychádzam z tohto omylu. aby som normálne fungovala v spoločnosti, potrebujem poznať hromadu ľudí.

predpokladajme, že život človeka začne niekedy na výške. potrebujete poznať na začiatok pár ľudí, ktorí bývajú v BA,aby vás zasvätili do života (kam na nákup, odkiaľ brigádu). potom treba pár dobrých spolužiakov, ktorí už majú kontakty, aby sa získali minuloročné testy, poznámky, ťaháky. dôležitou osobou je člen ubytovacej komisie, veď treba niekde bývať. celkom dobre je chodiť s nejakým doktorandom, resp. asistentom. ak vás aj priamo neučí a je natoľko čestný, že vám nekradne testy od kolegov, aspoň sa dostanete do povedomia vyučujúcich :)

tak, je po štátnici, začína reálny život, treba prvú prácu. úplne super je, keď rodičia vlastnia firmu, alebo má tatko známych. keď nie, bodne kamarát v personálnej agentúre. alebo nejaký, ktorý pracuje a dohodí vám job.

s hľadaním dobrého podnájmu je to ako s prácou, aj keď teraz značne pomáha FB, stačí rozhodiť siete.

ak ste si doteraz nezohnali partnera, je pravdepodobné, že vás zoznámia spoloční priatelia. alebo aspoň dobroprajný kolega.

gravidita a pôrod. človek by povedal, že veď štandardná starostlivosť. zasvätení ale vedia, že treba mať známeho gynekológa, pôrodníka, alebo mu aspoň niečo šupnúť do vačku (to sa teraz už robí oficiálne, žiaden strach z úplatkárskych afér), lebo pri prípadných komplikáciách nikto za nič neručí.

dieťa rastie, treba ho dať do škôlky. vzhľadom na baby boom posledných rokov, ak nepoznáte riaditeľku, tak sa na prijatie načakáte (ale tu prípadne tiež pomôže sponzorský dar).po čase treba zubára. ale ktorého, keď v hlavnom meste skoro nikam deti neberú? musíme sa zoznámiť so zubárom. dať juniora na plavecký krúžok? plný poradovník, ak nepoznáte trénera. ak je učiteľka angličtiny na figu borovú (normálny jav, lebo to nie je učiteľka, len bývalá au-pair), treba kontakt na súkromné doučko. po dvoch materských sa chystáte späť do práce? aaale, ešte že ten známy stále pracuje v personálke.

medzitým sa nájde veľa iných vecí. máte šibnutých susedov? máme v telefóne známeho právnika. starnú nám rodičia. aj nejaký kamarát lekár by sa zišiel, lebo felčiari v zadĺženej nemocnici....nebodaj ich treba doopatrovať. kamarátka je riaditeľka v domove dôchodcov (okrem známosti treba aj sponzorský dar).

po rodičoch ostane prázdny dom, bolo by ho treba prerobiť na chalupu. no koho treba? známeho murára, inštalatéra a elektrikára (len tak hocikoho si tam nepúšťajte, odfláknu robotu, keď nad nimi nebudete stáť).

stres na pracovisku? kamarát je psychiater, vďaka bohu. a sestra farmaceutka, tak kde je problém?

nazbieralo sa toho dosť. a to som ešte nedošla k dôchodkovému veku a určite pozabúdala na množstvo iných životných situácií......takže:

čas je drahý, treba sa rýchlo zoznamovať :)

kradneme si sny?

každý z nás má sny resp. túžby. väčšinu z nich máme veľmi podobnú, ako mať dobrý job, milujúceho partnera, šikovné deti, svokru bývajúcu veľmi ďaleko....toto ale kradnutie snov nie je (pokiaľ nechcete za milujúceho partnera muža svojej najlepšej kamarátky). mám na mysli také malé túžby, sníčky, ktoré si postupne plníme. ako krásny balkón, s ktorým sa človek piple niekoľko rokov, aby vyzeral podľa jeho predstáv a potom príde suseda, obkuká a spraví si taký istý. alebo si vytunujete auto, pomaličky, po troške a kamoš si spraví rovnaké za pár týždňov, lebo vďaka vám už vie ako na to....

ja som takto "ukradla" zatiaľ dva sny.

milujem knihy a raz som u človeka v telke uvidela zbierku kingových kníh. krásne, v polici, jedna vedľa druhej. a vtedy mi to došlo. AJ JA CHCEM! začala som najprv jane austinovou, ale vzhľadom na to, že napísala len pár románov to ťažké nebolo. a vďaka môjmu mužovi (a milankovi) prišiel na rad stephen king. ešte nie je kompletný a asi to istý čas potrvá,ale je ho dosť :)

druhý sen ma chytil minulý týždeň. vracali sme sa z ihriska a ja som uvidela jednu zimnú záhradu (rada sa pozerám ľuďom do okien). a v tej záhrade viseli zo stropu zvončeky. veľa zvončekov, zvoncov, zvonov. kovových, keramických, farebných, aj obyčajných. a odvtedy AJ JA CHCEM! vlastne dva mám. prvé zvončeky na šnúrke som dostala ako vianočný darček od marcela, môjho prvého chlapa. pár rokov viseli na intráku rovno vo dverách a zavadzali každej návšteve. druhý zvonček som dostala od otca mojej bývalej žiačky. chodil ku mne po pedagogické rady (aha, musím sa jej spýtať, či konečne dostala toho škrečka). som avizovala drahej sis, čo očakávam k narodeninám :) už teraz ich vidím, ako visia na našom balkóne a jemne cinkajú vo vánku....a keď mi pôjdu na nervy, zavriem im balkón a vánok nebude :D

asi je ešte veľa snov, ktoré takto iným ukradnem....alebo sa to volá inšpirácia?

vytiahla som....

vytiahla som z kútika svojej duše môj sen. taký obyčajný. mať chalupu. teda stačí chalúpka. ja viem, starkovci majú dom na dedine, môj domov, ale.....

chcem chalúpku, nie ďaleko od bratislavy, starší dom, nie modernú drevenicu, ktorý bude dýchať časom. tmavé drevené trámy, z ktorých visia sušené bylinky, malé okná s muškátmi, kuchyňa so sporákom na drevo, starý drevený stôl prikrytý ľanovým obrusom, vŕzgajúca dlážka. v izbe veľká posteľ s perinou z husacieho peria v bielo-modrých obliečkach.

na dvore tráva, dom obrastá divý vinič, pri dverách stará lavica, na ktorú keď si sadnem so šálkou kávy, otvorí sa predomnou celý šíry svet. bez plotov, hraníc, susedov. na kamennom múriku sa vyhrieva kocúr a môj syn visí kdesi zo stromu. teplý vánok priveje vôňu orgovánu.

takáto chalúpka sa skrýva v mojich snoch. ale takú asi nenájdem. tak budeme šetriť na apartmán v hurghade.....

2012 a spol

videla som. konečne :) až na niekoľko vecí, ktoré sa mi nezdali úplne kóšer sa mi páčil. včera som zas pozrela súdny deň. týždeň predtým the happening.a vtedy mi došlo niekoľko zásadných faktov.

dej sa odohráva prevažne v lete (vtedy sa lepšie šíria vírusy a ktorá mimozemská civilizácia by sa k nám trepala v mrazoch?). výnimkou je asi day after tomorrow, ale za to môžu klimatické zmeny.

všetko sa začína v NY, resp washingtone (samozrejme lokálne katastrofy, ako neffova tma v najbližšom veľkom meste)

hlavný hrdina sa zakaždým snaží zachrániť svoju rodinu, aj keď s manželkou už spolu roky nežijú a dieťa ho ignoruje. preto sa vydá na strastiplnú cestu najprv za rodinou a potom s ňou do bezpečia.

vytvorí skupinku s pár pútnikmi, väčšina z nich však umrie strašnou smrťou.

počas cesty sa musí brániť, použije rôzne zbrane, všetky úspešne a keď strieľa, trafí. vie pilotovať lietadlo, vrtulník, riadiť loď a všetky iné možné a nemožné dopravné prostriedky.

na správnych miestach nachádza potraviny, lieky a prístrešok. zdarne si ošetrí zranenia a vždy má dokonalý účes.

spoločnosť sa vráti späť do stredoveku, aj keď tlupy vyzerajú ako pankáči s farebným čírom a piercingom na každom možnom mieste (súčasný väčšinový pohľad na deviantov)

no a nakoniec zachráni svoju rodinu, nájde svoje dieťa a prežije a spolu s ním dostatočná časť ľudstva, aby bola zaručená reprodukcia.

no takže aké je poučenie z filmov:

buďme spokojní na zabudnutom slovensku, o ktoré terorista (mimozenšťan, vírus) zakopne len omylom alebo až v poslednej vlne.

dôležité je kúpiť chalupu niekde vo vnútrozemí, položenú vyššie nad morom (dom mojich rodičov by aj vyhovoval, ale je blízko atómovej elektrárne, tak som ho musela zamietnuť). čiže chalúpka v podhorí. najprv tam treba ale urobiť geologický prieskum, či sa dá vykopať studňa a protiatómový úkryt. chalupa by mala ležať mimo hlavných dopravných trás, čiže treba terénne auto.

keď už máme objekt, treba vykopať tú studňu a kryt. kryt zásobíme vojenskými zásobami s dlhou trvanlivosťou podľa predpokladaného počtu členov rodiny. nesmieme zabudnúť na autobatérie, lieky, obväzy, chirurgickú sadu a veľa kníh a krížoviek.

do chalúpky treba prihotoviť dostatočné množstvo tuhého paliva a dôkladne zabezpečiť pred vlamačmi. z domácich zvierat odporúčam kozy a sliepky, namiesto trávnika zemiaky.

nezabudnite na brokovnice, dostatočné množstvo nábojov a psa :)

ostala mi otázka na záver:

mám kupovať vianočné darčeky v roku 2012 uz dopredu,alebo mám radšej počkať, či ten koniec sveta predsa len bude?