požičala som si hneď asi päť kníh od hiraxa a začala touto. neviem, či som len vybrala zlú na začiatok vzťahu čitateľ- autor, alebo čím to je....
ale nikdy viac. skutočne. žiadna druhá šanca. aj keď snaha bola... donútila som sa prečítať do konca. preskakovala som opisy duševného rozpoloženia hlavnej postavy, ktorá mi od začiatku sympatická nebola a sústredila som sa len na dialógy lolitovského príbehu. ten samotný nebol až tak strašný, len... mám prečítané kilogramy červenej knižnice, ale taká koncentrácia slovíčok: lásočka, levík, ľúbenkám a pod. nebola ani v jednej. normálne nábeh na cukrovkový záchvat... podaril sa mi zachytiť prerod hlavnej postavy, zmena jeho myslenia, čo asi chcel byť hlavný cieľ románu, ale neoslovil ma. a ten koniec? už vôbec nie...
www.martinus.sk
odporúčanie: najprv požičať a keď sa Vám zapáči, až potom kúpiť. a podľa možnosti začať inou knihou
sekundu pred zbáznením (všetko je, ako je), pavel hirax baričák, hladohlas, 2009
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára